Rubrika: Ekonomika

Spoločnosť Bisnode, slovenská poradenská spoločnosť s pobočkami v Bratislave a Trenčíne, vykonala analýzu stability a rozdelenia rizík na viac ako 201 000 firiem v krajine podľa regiónov a zaznamenala, že v roku 2017 bolo založených 20 025 podnikov a v tom istom období zaniklo 6 728, čo predstavuje pokles počtu za predchádzajúce dva roky.

Najviac s. r. o. spoločností
Z nových podnikov bolo 206 akciových spoločností, pričom zostávajúcich 19.819 bolo založených ako spoločnosti s ručením obmedzeným. Spoločne pôsobila pätina nových podnikov v sektore stavebníctva, veľkoobchodu, maloobchodu, automobilového priemyslu a dopravy. Hlavné mesto Bratislava zaznamenalo najvyšší počet firiem, za ktorými nasledoval Nitriansky a Košický kraj, pričom najmenej ich bolo registrovaných v Trenčíne.

Počet zánikov firiem klesá
Hlavné mesto Slovenska a jeho okolie zaznamenalo 6 275 nových spoločností, zatiaľ čo ostatné regióny boli všetky zaregistrované pod  hranicou 2000. V hlavnom meste však došlo aj k najväčšiemu počtu zánikov spoločností, pričom od januára minulého roka zaniklo 1 985 bratislavských spoločností. Tento údaj predstavuje takmer tretinu celkového počtu zaniknutých podnikov v celej krajine za rok 2017.
Analytička spoločnosti Bisnode Petra Štěpánová vysvetlila, že Bratislava bola považovaná za najrizikovejšiu, keďže mala najvyššiu koncentráciu podnikov v rámci Slovenska. Po Bratislave nasledovali Košice, kde bolo uzatvorených 582 firiem a trojicu uzatvára Žilina s počtom 239 firiem.

Celkovo však počet celkových ročných zánikov klesá. Zatiaľ čo v roku 2014 prestalo fungovať 6 959 spoločností, tento počet sa výrazne zvýšil v nasledujúcich dvoch rokoch, keď sa v roku 2015 uzavrelo 8 670 podnikov a ďalších 8 599 dokončí v roku 2016. Najnovšie výrazné zníženie počtu údajov ukazuje, že spoločnosti na Slovensku sú na tom v priemere lepšie ako v minulých obdobiach.

Nerovnováha medzi pôrodnosťou a úmrtím na Slovenku spôsobuje kolaps  v dôchodkovom systéme. Dôchodkový vek sa stále zvyšuje,  priemerný vek obyvateľov SR rastie a pôrodnosť klesá. Finančné inštitúcie vymýšľajú rôzne dôchodkové programy a naši veľa vážení politici riešia nezmyselné šarvátky, naťahujú sa o dotácie na pozemky. tom Zabúdajú  pri tom na najdôležitejší aspekt, nevyhnutný pre stabilnú a zdravú ekonomiku a tým je početná a múdro zmýšľajúca nová generácia narodených detí .

Aby naša krajina dosiahla tento základ, je nevyhnutné maximálne podporovať pôrodnosť a následne deťom poskytnúť bezpečný priestor pre slobodný rozvoj a vzdelanie. Majú rodiny a matky s deťmi dostatočnú podporu?

Pôrodné vo výške 830,- euro je pekné. Pomôže, ale nestačí na celú dobu starostlivosti o nový prírastok.  Pokryje to akurát základnú výbavu a plienky na  tak na prvé dva mesiace. Keď vezmeme v úvahu, že dieťa potrebuje plienky zhruba do 2 rokov a okrem toho potrebuje aj mlieko ako základ svojej stravy, tak rodičia sa musia pekne buchnú po vrecku. Možno niekto bude namietať,  však existujú látkové plienky a je to lacnejšia varianta ako jednorazovky. Ale nie,  rozdiel je plus, mínus pár centov. Ďalšie náklady vznikajú na základe životného prostredia a neekologickej stravy. Deti novej generácie sú citlivejšie a náchylnejšie na alergie. Hypoalergénny prací prostriedok a hypoalergénne dojčenské mlieko sa odrazí aj na rodinnom rozpočte. Pokiaľ mamička kojí, je to veľké plus. Ale aj mamička potrebuje adekvátnu výživu, aby doplnila to čo si vezme dieťatko, bola schopná normálne fungovať, starať sa o dieťa  a nebola unavená.

Pravidlá rodičovského príspevku sa menia  ruka v ruke s vládou. Nová vláda nové pravidlá pre sociálne dávky. Aktuálne pre rok 2018 je výška rodičovského príspevku 214,70 eur,  ktorý sa od minulého roka zvýšil o smiešnych 10 euro. Asi nie je potrebné vysvetľovať, že oficiálne vyčíslenie životného minima je jedná vec, ale prax je úplne iná. Finančná situácia je v drvivej väčšine slovenských rodín dôvod k menšiemu počtu detí. Mať dnes viac detí je luxusom, ktorý si môžu dovoliť len poniektorí.

Keď sa porovnáme s našimi vyspelejšími susedmi v ČR a Rakúsku. Tak podmienky sú o niečo priaznivejšie.
Slovensko:
Materská dávka: vyplácaná 34 týždňov , vo výške 75% vymeriavacieho  denného základu
Rodičovský príspevok: je aktuálne  vo výške 214,70 do veku 3 rokov dieťaťa.
Česká republika:
Materská dávka: vyplácaná  28 týždňov  70% z redukovaného denného vymeriavacieho základu
Rodičovský príspevok:  poskytovaný do veku maximálne 4 rokov veku dieťaťa , určená suma pre túto dobu je 220 000.- Kč.
Rakúsko:
Materská dávka:16 týždňov,  100% príjmu
Rodičovský príspevok: doba a tým aj výška voliteľná, maximálne do 35 mesiaca veku dieťaťa  a denná výška pre túto  variantu je 14,53 eur.
V porovnaní s našimi susedmi je stále čo doháňať. V prvom rade si však vláda a jej členovia musia uvedomiť ako veľmi dôležité je početný, múdry a slobodný ľud.

Ak ste sa už rozhodli že si kúpite chatu či dom , teraz prichádza tá najťažšia voľba. Úver , hypotéka, alebo sporenie ?

 

 Najjednoduchšia cesta ako si zakúpiť chatu je v hotovosti. Málo kto má len tak dvadsať tisíc ktoré čakajú na kúpu chaty. Ak chcete kúpiť chatu v hotovosti neberte peniaze z úspor určených na dôchodok či rezervy. Rezerva totiž slúži na rýchle vykrytie výdavkov aby ste si nemuseli rýchlo požičiavať z bánk z vysokým úrokom. Ak sa teda chystáte na chatu nasporiť je dobré ak pôjdete cez stavebné sporenie. Po optimálnom nastavení a započítaní štátnej prémie máte výnos 1,75 percenta , čo je na Slovensku zaujímavý výnos. Navyše sporenie je chránené fondom na ochranu vkladov. Na záver by som dodal že je to zaujímavé na výnos a finančnú istotu.

 

 

Ak nemáte dostatok nasporených financií v hotovosti potrebujete si zobrať úver. Máte na výber medzi spotrebným úverom ,hypotekárnym alebo stavebným úverom . Pri úvere to máte prakticky jednoduchšie. Banky rozlišujú či kupujete objekt na bývanie alebo na rekreáciu. Riadia sa podľa listu vlastníctva bez ohľadu na to či v dome skutočne bývate. Ak je dom na liste vlastníctva definovaný ako objekt ste vo výhodnejšej pozícii. Naopak chaty mimo obci väčšinou  slúžia ako rekreačný objekt.

 

Stavebný úver je síce výhodný ale majú rôzne podmienky. Každá z troch stavebných sporiteľni sa k rekreačnej chate či domu odlišuje. Zákon definuje použitie stavebného  sporenia iba s bývaním. Kým jedna neumožňuje financovanie rekreačnej oblasti , bez ohľadu na to či v nej budete alebo nebuďte bývať iná sporiteľňa dokáže rekreačnú oblasť teda chatu financovať pokiaľ Vám schvália výnimku.

 

Ďalšou možnosťou je hypotekárny alebo spotrebný úver . Pri hypotéku na chatu musíte založiť vlastnú nehnuteľnosť na bývanie. Takým to spôsobom môžete využiť ť úver bez toho aby ste museli niečo dokladovať. Ak už máte založenú svoju nehnuteľnosť, v ktorej bývate, môžete požiadať o navýšenie, alebo o ďalšiu hypotéku na tú istú nehnuteľnosť.

Ak by ste chceli zakladať iba kupovanú rekreačnú nehnuteľnosť, väčšina bánk vám poskytne 60 percent z jej hodnoty, či z kúpnej ceny, čo je zvyčajne nižšia suma.

Zo všetkých možných procesov sveta sa ekonomika zameriava na tie, ktoré vznikajú tam a vtedy, kde sú každou sekundou súčasne výrabané obrovské množstvá výrobkov, pestovanie obrovské množstvo plodov, poskytovanie množstvo služieb a takisto sú tieto množstvá nakupované a spotrebované.

Zo všetkých možných medziľudských individuálnych jednaní si ekonomika vybrala také sitácie, ktorých znakom je vzácnosť určitého zdroja.

V takýchto situáciách sleduje rozhodovanie jedinca, skupiny, firmy, vlády,… a za ekonomické považuje také, kde voľba činnosti, rozhodnutie jednať či nejednať, sa rozhoduje podľa skutočnosti, či je prospech vyšší ako náklady. Či sa jedná o prospech alebo nie, určuje výlučne záujem daného jedinca a nie záujem vyššej autority.

Ekonomika, aj v prípade kedy sa zaoberá len takýmito obmedzenými činnosťami sveta, pôsobí zložito. Preto býva zjednodušená, zameriava sa iba na bohatstvo, zisk, pričom ostatné faktory ako napríklad zásah do prírody a množstvo iných faktorov zostávajú často nepovšimnuté. No na tieto faktory sa začne zameriavať takisto, lenže až potom, kedy vyrieši situáciu, ako i naďalej  čerpať príjem cestou, akou bola zvyknutá. Práve táto otázka cesty je v ekonomike veľmi dôležitá a zrejme najpodstatnejšia.

•        Ako získať prospech a prínos takou cestou, akou je zvyknutá. Akou sa jej to podarilo naposledy. Táto otázka musí byť zakaždým zodpovedaná a zrealizovaná. Pri každom obrate. Preto býva zložité zameriavať sa popritom stále na nové fakty. Ekonomika sa na ne zameria, ale až po splnení tohto prvého bodu a to v prvom rade zabezpečiť správnu cestu, ktorou vznikne finančný zisk. Bez zrealizovania tohto bodu by bola ekonomika určite stratová a teda dokonca škodlivá. Zostala by zadlžená a pokiaľ sa jedná o ekomiku štátu, doplácali by na stratu všetci jeho občania. Teda tá cesta výnosu a príjmu zostáva prvoradá. Ostané sa rieši neskôr.

Podnik je základná hospodárska jednotka v národnom hospodárstve. Pozostáva z troch zložiek  a to : Osobné , hmotné a nehmotné.

Osobným zložkami sú napríklad zamestnanci , hmotné – fyzický kapitál napríklad stroje a nehmotné – licencie , patenty a softvér a podobne. Hlavne znaky podniku sú ekonomická samostatnosť , a právna subjektivita. Znamená to že podnik má slobodu vo svojom podnikaní a taktiež nesie zodpovednosť za svoje hospodárske výsledky. Právna subjektivita zase znamená že podnik má právo vykonávať svoju činnosť samostatne , na vlastnú zodpovednosť a vo vlastnom mene a na základe týchto znakov stupovať do právnych vzťahov . Založenie podniku spočíva zo založenia podnikateľského plánu , alebo podpísaniu zmluvy. Zmluvy máme tri tipy : Spoločenská zmluva prípade založenia verejných obchodných spoločnosti a komanditných spoločností ( V.O.S , KS ) , Zakladateľská zmluva v prípade S.R.O ak je iba jeden zakladateľ , prípadne zakladateľskou listinou , prípade akciovej spoločnosti alebo S.R.O z dvomi a viac zakladateľmi. Nerozdivel vznik spoločnosti je dňom zápisu do obchodného registra prípade právnických osôb alebo dňom ohlásenia živnosti prípade fyzických osôb.

Zrušenie podniku znamená ukončenie činnosti podniku teda môže byť ukončenie podniku z likvidáciou alebo bez likvidácie . Z likvidáciou je materiálne že podnik úplne končí podnikateľskú činnosť . Bez likvidácie znamená formálne zrušenie podniku keď podnikateľská činnosť vytrváva ale robí ju niekto iný. Zánik spoločnosti výmazom z obchodného registra v prípade právnických osôb alebo zánikom živnostenského oprávnenia v prípade fyzických osôb. Podlá vlastníctva poznáme podniky súkromné , verejné , zmiešané . No a charakteristiky poznáme obchodné , podniky poskytujúce služby , alebo výrobne . Zvyčajne sa podniky rozdeľujú podľa počtu zamestnancov ale nie je to jediný ukazovateľ , môžeme ich rozdeliť podlá zisku , obrat alebo tržby a podobne. 

Prvé ekonomické smery a myšlienky 

1 Merkantilizmus
V pätnástom storočí technické schopnosti ľudstva umožnili rozvoj lodnej dopravy, čo zabezpečovalo lodné spojenie najskôr v Stredomorí, neskôr aj v rámci už objavenej Ameriky, Afriky či Indie. Tieto faktory podnietili vznik prvého uceleného ekonomického myslenia známeho ako “merkantilizmus“ . Tento druh ekonomického myslenia sa rozvíjal v rokoch 1500 až 1750 hlavne v západnej Európe. Štátom ako Anglicko, Francúzsko, Španielsko či Portugalsko priniesol merkantilizmus veľkú ekonomickú silu, bohatstvo a rozvoj. 

2 Fyziokratizmus
Ekonómia ešte nebola samostatnou vednou disciplínou, ale len súčasťou iných vedných disciplín. Filozofi uvažovali o ekonómii ako o samostatnom systéme myšlienok.  Ako prvý sa ekonómami nazvali francúzsky filozofovia a boli to práve predstavitelia fyziokratizmu pod vedením Francoisa Quesnaya. 
Francois Quesnay bol francúzsky lekár kráľa Ľudovíta XV a jeho milenky Madame de Pampadour. Ekonómiou sa zaoberal už ako šestnásť ročný. K štátu pristupoval ako k ľudskému organizmu, ktorý treba liečiť. Tvrdil, že úlohou ekonómie je odstrániť príčiny, ktoré spôsobujú chorobný stav hospodárstva. Rozdelil spoločnosť na tri triedy:
· vlastníkov pôdy
· produktívnu triedu (podnikatelia a pracujúci v poľnohospodárstve)
· sterilná trieda( pracujúci v ostatných odvetviach, ktorí neprichádzajú s pôdou do styku)

3 Klasická ekonómia
Od roku 1770, vydaním najslávnejšej ekonomickej knihy Adama Smitha: „Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov“, začína v histórii obdobie „klasikov“. Schyľuje sa ku koncu 18. storočia, prelom storočí prináša priemyselnú revolúciu. Adam Smith bol stúpenec a hlásateľ hospodárskej slobody (liberalizmus). Nastolil problémy, ktorých ďalšie riešenie podnietilo rozvoj ekonomickej vedy. Za základ fungovania trhovej ekonomiky pokladal slobodu človeka, slobodu vlastníctva a podnikania. Predpokladal, že všetky ekonomické javy a procesy vyplývajú z prirodzenej povahy človeka – egoistu, ktorý sleduje svoj osobný záujem, a ten je hybnou silou celého ekonomického vývinu. Vznik konkurencie, ktorá prináša slobodnú hru ekonomických síl trhu.

5 Keynesova makroekonomická teória
Hospodárska kríza v tridsiatych rokoch 20. storočia spôsobila stagnáciu svetového obchodu, pokles výroby a priniesla so sebou hromadnú nezamestnanosť. Východisko z tejto nepriaznivej situácie priniesol významný anglický ekonóm menom John Maynard Keynes. Keynes zdôvodňoval nevyhnutnosť štátnych zásahov do trhovej ekonomiky. Bol autorom diela Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí. Vypracoval teóriu efektívneho dopytu. V období hospodárskeho poklesu to znamená podporovať dopyt zákazníka znížením daní a vytvoriť pracovné príležitosti prostredníctvom programu verejných prác, ktoré sa financujú zo štátnej pôžičky. Podľa Keynesa je najdôležitejšie aby bol dostatok peňazí v hospodárstve. Preto treba ľudí viesť k tomu, peniaze namieste ukladania a hromadenia míňali alebo investovali.

Poistenia ako povinné zmluvné poistenie a zdravotné sú pre občanov zo zákona povinné. Pretože ak by sa stalo, že spôsobíme autonehodu, poškodíme voz sebe, či druhému, alebo potrebujeme rýchlo odvoz do nemocnice, to sú veci, ktoré sa riešia okamžite. Nie je čas dohodovať sa a naťahovať o peniaze. Preto musí byť pre takéto prípady človek poistený už dopredu, prikazuje mu to zákon.
Reč bude o poistných fondoch, ktoré tvoria sociálnu politiku nášho štátu.
No sociálne zabezpečnie musíme rozdeliť na :

I.        systém zdravotného poistenia
II.      systém sociálneho poistenia
Podľa platenia a využívania daných služieb sú ľudia rozdelení na 2 skupiny.
a.      aktívni občania
b.      neaktívni občania

Podotýkam, že pojem neaktívni občania som nevymyslel ja, ale jedná sa o skutočné pomenovanie, ktoré štát v zmysle poistení a služieb používa.
Takže medzi aktívnych občanov sa radia dospelí a zdraví ľudia, ktorí platia príspevky na zdravotné poistenie a k neaktívnym sa rátajú spoluobčania, ktorí zdravotné služby využívajú, čiže dôchodcovia, ľudia so zdravotným postihnutím a študenti.

Nepríjemná situácia pre poisťovňu nastáva, ak má u seba podpísaných viac neaktívnych občanov ako aktívnych. Preto sa snažia tento počet regulovať a samozrejme uprednostňujú ľudí, ktorí sú zdraví a dokážu platiť.
A tu nastáva ten paradox. Človek , ktorý to poistenie a zdravotné služby potrebuje najviac, je častokrát poisťovňami odmietnutý. A nikoho nezaujíma, že tento človek to skutočne potrebuje. Paradox nastáva i vtedy, keď sú zdravotné poistenie preplnené zdravými a schopnými ľudmi, ktorí na takéto služby nie sú ať tak odkázaní.

Tu je taktiež vidieť ten smutný fakt, že celý štát je v prvom rade o tom, koľko občan môže a dokáže zaplatiť a to, či je ošetrený a či sa pomôže chorému je na poslednom bode záujmu.
Ak však človek zdravotné poistenie odmietne zalatiť, narobí si dlhy a následne mi poisťovňa pošle exekútora v jeho “ vlastnom záujme „, aby “ myslel na svoje zdravie. „

Toto ekonomické zmýšľanie sa zrodilo v Nemecku, v 19. storočí, čiže nemá ešte nič spoločné s Hitlerom, rasizmom a vojnou, ako by niekto podľa nadpisu mohol predpokladať. Hlavnou myšlienkou bol v podstate názor, že ekonomický systém, ktorým sa vtedy obyvatelia Nemecka riadili, mal anglické korene, pôvod a aktuálnu podobu, ktorú vymyslelo a sprostredkovalo Anglicko do ostatných zemí. A práve pri tomto bode pár ekonómom a idealistom svitlo, že ten anglický model ekonomiky je nastavený tak, aby vyhovoval predovšetkým Anglicku, ktoré by ťažilo z krajín ako je Nemecko.

•        Takže táto ekonomická ideológia mala za to, že nemci si dokážu vytvoriť i svoj vlastný ekonomikcý systém bez toho, aby doplácali na Anglicko, dokážu byť svojprávny a tým pádom sa dopracujú k väčšiemu blahu hlavne pre svoj národ.
O tomto systéme sa hovorí i ako o prvom nacionálnom smere v ekonómii.
Zástanci tohto smeru boli presvedčení, že všeobecná, svetová ekonomika ako celok, nemôže fungovať. Bude v nej jedine chaos. Uznávali presvedčenie, že každý národ má mať svoj vlastný ekonomický systém, ktorý by nezarábal na ostatných krajinách a zároveň, no zároveň by im ani nič zbytočne neplatil.

Skrátka- samostatnosť a slobodu ekonomiky pre každý štát. Nepozerať na ekonomiku ako na celok, ale ako na národný systém, ktorý má a riadi každý štát.
Ďalším hlavným kladným bodom malo byť vyvarovať sa určitým chybám, ktoré anglická ekonomika ešte nevyriešila. Anglická pracujúca trieda zažívala skutočnú biedu, rozkvitávala len šľachta a úradníci. Nacionálny smer mal za úlohu vylepšiť túto stránku a poskytnúť dôstojný a sýty život i ťažko pracujúcim. Takže získať si i ich popularitu a spokojnosť, pretože aj oni sa veľkým podielom zapríčinia o stavbu nového systému. Pokiaľ sa Nemecko odhodlalo na samostatnosť, potrebovalo pomocnú ruku svojich občanov, no budú odmenení slobodou a samostatnosťou pre seba i svojich potomkov.

Občania majú povinnosť každý mesiac, kedy im príde zárobok, zaplatiť určité percento i štátu. No na čo tie peniaze a akým spôsobom ich štát využije, do toho už zasiahnuť nemôžu. Jednoducho je to povinnosť aj keby sme nepociťovali, že nám to pomáha. A to je škoda, no len ťažko to zmeníme. Kebyže sa občan odvážil nezaplatiť, jeho údaje dávno majú, zoberú mu ostatný majetok, časom i bývanie a tým v podstate právo na život. To mi je teda demokracia. Z daní by sa mali poskytovať i štátne služby, no keď je čoraz viac spoločností súkromných, platiť za služby musíme aj tak my. Veď ak si zrátame, že asi približne 5 000 000 ľudí v našom štáte zaplatí mesačne určitý poplatok, štát má každý mesiac neuveriteľný príjem a tým pádom sa mu naskytujú možnosti, poskytnúť občanom veľmi luxusné služby a to zadarmo.

No pociťujeme to?
Pociťujeme akurát nedostatok, štátne služby nám len škodia, než by nám pomohli a ak niečo namietneme, dostaneme odpoveď:

To je nový zákon, my s tým nič nespravíme.
Tak ale teda kto?! Začo si teda 5 000 000 ľudí mesačne platí? Dobre, priznávam, v niektorých veciach cítime pomoc, sú nám umožnené niektoré veci, no za taký príjem, aký štát od občanov prijíma, je to hrozne málo. V podstate to funguje na ten mafiánsky zákon. Plať a budeš chránený pred nami samými. A viac nepotrebuješ. Buď rád že žiješ a máš s rodinou kde bývať.
Dokonca i za zdravotné poistenie musí platiť  zamestnávateľ, úrad práce, či sám občan, no štát nie.

Systém založený na daniach je myslený dobre, má to logiku. Každý občan by mal prispieť k spoločnému dobru a rozvoju. Lenže otázky znejú:
Ozaj platíme pre spoločné dobro nás všetkých, alebo len pár ľudí?
Pomáhajú tie dane rozvoju našich miest a obcí?

Uľahčujú nám štátne služby život, či  nás len schválne navigujú zlým smerom, aby sme nerozmýšľali a platili i za to, za čo nemusíme a robili zo seba stádo, ktoré musí nastúpiť iba do práce, o ktorej nikto nesníva, len aby sme prežili?

•        Ak Slovensko teda vstúpilo na trhovú ekonomiku, slovenská vláda potrebuje zistiť následujúce informácie o našom štátnom zriadení:

I.        Odmerať počet mikroekonomických i makroekonomických tokov– Čiže mať prehľad o jednotlivých ekonomických systémoch i ekonomického systému ako celku.
II.      Identifikovať o aké firmy sa jedná. Aký majú názov, v čom podnikajú a ich výdaje a príjmy.

Medzi týmito firmami vzniká vzájomný trh. Ekonomika slúži k tomu, aby sa ľahšie reguloval ten správny počet výdajov a príjmov každej firmy. Aby firmy mali záujem prijímať tovar, predávať vyrobený tovar, získavať peniaze a zároveň kupovať potrebný tovar k výrobe ich produktov, alebo poskytovaniu služieb.
•        Zoberme si jednoduchý príklad. Chcem vyrábať napríklad televízory. Mám zmluvu s istou firmou, ktorá má o televízory záujem a pravidelne mi za ne platí. Na oplátku očakáva, že televízory budú vyrobené kvalitne a včas. Peniaze, ktoré mi firma za televízory zaplatí, musím minúť na platy zamestnancov, súčiastky a ďalšie veci, ktoré mi umožnia produkty vyrábať. Ja som závislý od firmy, ktorá moje produkty kupuje a firma je závislá od mojich výrobkov. Teraz som Vám opísal takzvanú mikroekonomiku.

•        Makroekonomikaje presne taký istý systém, akurát v celkovom ekonomickom hľadisku. Systém, pomocou ktorého takto fungujú všetky firmy na Slovensku, ale aj vo svete.

•        Makroekonomika sa taktiež využíva ako systém pre medzinárodný trh. Národy si medzi sebou poskytujú produkty, služby aj s tým aj financie. V takomto prípade každý národ využíva systém národných účtov.

•        Systém národných účtov používa makroúčtovníctvo, v ktorom sa zaznamenávajú všetky toky v domácej ekonomike. Stáva sa, že niektoré národy prosperujú viac, iné žiaľ menej. Preto vzniklo OSN, ktoré porovnáva ekonomickú stabilitu všetkých zúčastnených národov a má za úlohu regulovať situáciu v medzinárodnej ekonomike.

Snažil som sa v skratke opísať hlavné základy o ekonomickom systéme, ktoré Vám dúfam ozrejmili niektoré pojmy. Dúfam, že Vám bol článok nápomocný.