Vyrastal som v paneláku, takže na výchovu psa alebo mačky som nemal vhodné prostredie. Myslel som si, že by týmto spôsobom, kedy by som ho choval v byte, trpeli susedia, pes, rodičia i ja. Pes potrebuje predsa pravidelný pohyb a kde by ho mal? Na balkóne? Keby som ho mal, určite by som s ním pravidelne chodil na vychádzky, no ale ostatný čas by sa v malom byte zbláznil a my z neho asi takisto a i susedia. No som si vedomý, že už existujú plemená malých psov, ktorí sú vhodní aj do takého prostredia. Moji susedia takého psa mali a ani som o tom nevedel, iba ak som ich stretol. Ten pes bol tichučký a slušný ako kostolná myška. No ja už som dospieval a na domáce zvieratá som začal zabúdať. Bol som vychovaný v názoroch, že to do bytu nepatrí. A v podstate si myslím že to je pravda, výnimkou sú len tie menšie plemená, ktoré sa dokážu v pohode prispôsobiť i tomu menšiemu bytovému prostrediu.
Mal som však najlepšieho kamaráta, ktorý sa s rodičmi presťahoval na dedinu, na záhradu. Chodieval som za ním na návštevu a čo nevidím, na záhrade stojí taký veľký čierny pes. Vždy ak som za kamarátom prišiel, prihovoril som sa aj tomuto psovi menom Chucky. Stačilo sa mu len pár krát pri návšteve prihovoriť a už ma spoznal a vždy dával na javo, že ma má rád. Málokedy štekal a ani sa neoplašoval, bol to taký lenivý pesimista, no vždy ako som prišiel, dobehol za mnou, vrtel s chvostom a celý čas bol pri mne.
Urobte radosť vášmu kamošovi.
Mám na mysli aj toho štvornohého. Či už mu niečo kúpite na zimné obdobie alebo prinesiete zakaždým nejakú pochúťku. No ako vidím, najlepšiemu priateľovi človeka úplne stačí, pokiaľ mu len chvíľu prejavíme pozornosť. V mojom okolí však mnohokrát vidím, ako si rodina kúpi psa a a len chodia von a domov a ani sa mu len neprihovoria, ani len ho nepohladia po hlave. Taký pes sa ide potom zblázniť a plačlivo zavíja. Prihovoriť sa mu je to najmenej, čo môžeme spraviť.
