Zo všetkých možných procesov sveta sa ekonomika zameriava na tie, ktoré vznikajú tam a vtedy, kde sú každou sekundou súčasne výrabané obrovské množstvá výrobkov, pestovanie obrovské množstvo plodov, poskytovanie množstvo služieb a takisto sú tieto množstvá nakupované a spotrebované.
Zo všetkých možných medziľudských individuálnych jednaní si ekonomika vybrala také sitácie, ktorých znakom je vzácnosť určitého zdroja.
V takýchto situáciách sleduje rozhodovanie jedinca, skupiny, firmy, vlády,… a za ekonomické považuje také, kde voľba činnosti, rozhodnutie jednať či nejednať, sa rozhoduje podľa skutočnosti, či je prospech vyšší ako náklady. Či sa jedná o prospech alebo nie, určuje výlučne záujem daného jedinca a nie záujem vyššej autority.
Ekonomika, aj v prípade kedy sa zaoberá len takýmito obmedzenými činnosťami sveta, pôsobí zložito. Preto býva zjednodušená, zameriava sa iba na bohatstvo, zisk, pričom ostatné faktory ako napríklad zásah do prírody a množstvo iných faktorov zostávajú často nepovšimnuté. No na tieto faktory sa začne zameriavať takisto, lenže až potom, kedy vyrieši situáciu, ako i naďalej čerpať príjem cestou, akou bola zvyknutá. Práve táto otázka cesty je v ekonomike veľmi dôležitá a zrejme najpodstatnejšia.
• Ako získať prospech a prínos takou cestou, akou je zvyknutá. Akou sa jej to podarilo naposledy. Táto otázka musí byť zakaždým zodpovedaná a zrealizovaná. Pri každom obrate. Preto býva zložité zameriavať sa popritom stále na nové fakty. Ekonomika sa na ne zameria, ale až po splnení tohto prvého bodu a to v prvom rade zabezpečiť správnu cestu, ktorou vznikne finančný zisk. Bez zrealizovania tohto bodu by bola ekonomika určite stratová a teda dokonca škodlivá. Zostala by zadlžená a pokiaľ sa jedná o ekomiku štátu, doplácali by na stratu všetci jeho občania. Teda tá cesta výnosu a príjmu zostáva prvoradá. Ostané sa rieši neskôr.